V igelitovej taške bol plastový obal s hlavným jedlom, polievka bola v polystyrénovej miske a k nápoju v hliníkovej plechovke som dostal ešte plastový PET pohár zadarmo. Obed bol vynikajúci, ale keď som začal po sebe upratovať, urobilo sa mi ťažko. Čo sa stane so všetkým týmto odpadom, keďže kontajnery na triedený odpad nie sú nikde na blízku. Po chvíli som to pustil z hlavy, lebo ma povinnosti opäť dobehli, ale večer mi to nedalo spať. Začal som hľadať na internete.

 Horšie je to už z PET obalmi a igelitovými vreckami. Tie sa v prírode rozložia za 500 rokov. Najhoršie bude na tom polystyrénový obal, ktorý zostane v prírode neuveriteľných 1000 rokov. Čo bude za 1000 rokov? Ťažko povedať. Keď však tento obal skončí v prírode niekde na skládke, ešte približne po 40 generácii po mne budú po ňom stopy v prírode.
Ako je to s ďalšími obalmi? Štatistiky nie povzbudivé. Obaly ktoré používame najviac a zväčša na jedno použitie zostávajú v prírode stovky rokov. Dobrou správou však je, že okrem tradičných plastových obalov existujú a alternatívy z papiera, cukrovej trstiny, palmových listov a BIO plastov CPLA. Ako je vidieť z tabuľky, čas rozkladu je oveľa menší.